O „dobrom mene“ KU

Autor: Mária Levočská | 26.11.2014 o 9:55 | Karma článku: 7,24 | Prečítané:  1725x

Po mnohoročných skúsenostiach som pochopila jedno: „Dobré meno sa ťažko získava, ale ľahko stráca.“ Mala kedysi aj Katolícka univerzita v Ružomberku dobré meno? A môže ho ešte získať späť?

            Sama som kedysi nad jedinou slovenskou „katolíckou“ univerzitou ohŕdala nos. Kolovali o nej kadejaké chýry, na jej študentov som sa už vopred pozerala s nevôľou a akceptovala som ako etalón kvality jedine svoju alma mater.

            Všetko sa však zmenilo, keď som sama na „káúčke“ začala študovať. Zistila som, že pedagógovia veľa vyžadujú, že je na škole mnoho šikovných kolegov-študentov a že sa škola snaží stále sa rozvíjať. Aspoň tak som to cítila.

            Pokrok bol zjavný. Všade sa niečo budovalo – v posledných rokoch najmä krásna a moderná Univerzitná knižnica KU, ktorá dnes leží mnohým v krku (úplne zbytočne, ale o tom nie je dnešný blog). Videla som, koľko podujatí na KU sa deje, ako sa snažia študenti na sebe pracovať, ako pedagógovia neustále rozmýšľajú, v ktorých oblastiach štúdium ďalej skvalitňovať.

            Samozrejme, toto hovorím len z vlastnej skúsenosti a treba priznať, že som mala česť spoznať skôr svetlé výnimky. O tých, ktorí si z univerzity spravili dojnú kravu, písať nejdem – ale na škole ešte stále zostali, ich akademická, pedagogická, vedecká, výskumná či publikačná činnosť je nulová alebo blížiaca sa k nule. Napriek tomu si veselo fidlikajú ďalej a aj takto kazia dobré meno, ktoré táto univerzita mala.

            Nikdy by som to o sebe nepovedala, ale začala som byť hrdá na to, že som na KU. Ale zistila som to až ako jej študentka.

            Všetko sa to rýchlo zmenilo po tom, ako sa prevalili škandály a vyhrotila sa agresia zo strany (väčšiny členov) akademického senátu, čo napokon vyústilo do známej rezignácie prof. Tadeusza Zasępu.

            Dnes sa za to, že študujem na KU, hanbím.

            A tu je podstata celého sporu.

            Študenti.

            Tá väčšinou mlčiaca skupina, ktorá ani nevie, čo si má o dianí na KU myslieť, ba dokonca ani nevie, že sa niečo deje. Alebo ak sa aj niečo deje, tak ju to nezaujíma. Veď si prišli po titul a tým to hasne.

            Napriek tomu, že majú svoje chyby a nedostatky, práve na nich sa v celom spore zabudlo. Študujú na škole, ktorej čelní predstavitelia zabudli práve na tých, ktorí mali slúžiť. Študentom.

            Nenapadlo novému vedeniu, ktoré sa štvavou kampaňou dostalo do čela KU, že celým týmto vyhroteným sporom utrpia najmä obyčajní študenti? Mnohí z nich stratili motiváciu, už sa tešia, kým doštudujú a potom v kútiku duše si uchovávajú nádej, že sa niekde zamestnajú.

            Mám mnoho skúseností, ako ich okolie škatuľkuje. Nikto nepozerá na ich individuálne schopnosti, ale sú braní na zodpovednosť a musia sami vysvetľovať situáciu na ich vlastnej škole – pričom ju oni nezapríčinili. Nezávidím im – a nezávidím ani sebe – keď musíme odpovedať na otázky hoci aj vo vlaku (ktorým cestujeme akože zadarmo), že čo sa to na KU deje. Automaticky sme považovaní za menejcenných – len kvôli KU – a málokto nám dá šancu ukázať, čo sa v nás skrýva.

            Samozrejme, teraz zovšeobecňujem – aj na KU je veľa takých študentov, ktorí nikdy nemali prekročiť prah žiadnej slovenskej vysokej školy. Vlastne – nemali z nej odísť s akademickým titulom.

            Každopádne, KU svoje dobré meno mala. Videla som to na ľuďoch či z regiónu, či z iných končín Slovenska, ktorí na KU prichádzali. Postavila sa knižnica, študenti uspeli na slovenskej či medzinárodnej úrovni v rozličných súťažiach, na prednášky či diskusie prichádzali renomovaní hostia, v médiách sa o KU písalo v pozitívnom svetle. KU sa skutočne malými krôčikmi darilo prekračovať svoju provinčnosť.  

            Teraz sa situácia otočila.

            Teraz sa hanbím za to, že študujem na KU.

            Ale hanbiť by sa mali predovšetkým tí, ktorí to celé spôsobili.

            KU má ešte šancu získať dobré meno. Tak, ako ho ale ľahko stratila, ho bude teraz o to dlhšie získavať znovu späť. Ale nepodarí sa to tak rýchlo, keď na čele budú ľudia, ktorí sú za daní stav zodpovední. A nebude to ani vtedy, keď sa budú podporovať zákulisné boje na úkor poctivej a svedomitej práce. KU sa musí otvoriť konkurencii, musí zápasiť o študenta, musí zápasiť o svoju povesť i o svoj „katolícky“, teda v tom najlepšom význame „všeobecný“ charakter.

            Ak tento zápas vyhrá, získa svoje dobré meno späť. A zápas vyhrá len vtedy, keď to bude sama chcieť. Univerzita je spoločenstvo – študentov a pedagógov. Na takúto úlohu musí preto vyzrieť študentská obec, učiteľstvo, ale aj samotné vedenie fakúlt a univerzity. Zatiaľ sa zdá, že na to nedozreli ani študenti (sú ticho), ani pedagógovia (sú ticho), ani vedenie (ktorému záleží len na sebe).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?